Cikkek

(Ne)teče Cirgát prez Meder...

Azda niet na svete Palárikovčana, ani návštevníka centra našej obce, ktorý by v minulosti prichádzajúc od železničnej stanice neprešiel mostom spájajúcim dve časti obce – pred a za Cergátom. Iba pripomínam pre cudzincov a tých, čo to ešte nevedia, že názov umelého odvodňovacieho kanála z prelomu 19. a 20. storočia s oficiálnym názvom Veľký kanál sa v mederskom nárečí nazýva Cergát – Cirgát. Tento názov používajú aj okolité obce, ktorými kanál preteká. Názov Cergát je zložené nemecko-maďarské slovo; „zer“ v nemčine znamená „cez“, alebo „skrz, naskrz“, „gát“ je v maďarčine hrádza alebo hať, prípadne násyp. Zložením týchto slov postupným vývojom vznikol Zergát, s výslovnosťou Cergát, v západoslovenskom nárečí aj Cirgát.

*

Začiatkom roka 2014 som pre Slovenský poľovnícky zväz v Bratislave prekladal jeden starý elaborát z konca 19. storočia pojednávajúci o vzniku a budovaní sústavy odvodňovacích kanálov, z ktorých ten najväčší a najdlhší je práve náš Cergát. Keďže sa v oficiálnych médiách čoraz častejšie opakuje fenomén otepľovania sa planéty a následná zmena pôvodnej kontinentálnej klímy, uverejňujem tento text z preloženého dobového materiálu, aby si vnímavý čitateľ Našich novín urobil obraz o problémoch, s ktorými sa museli boriť obyvatelia našej obce a širokého okolia v 18. a 19. storočí. Tento článok nie je vedeckou štúdiou ani nenaznačuje riešenie problémov globálneho otepľovania, napísal som ho iba preto, aby som pripomenul, že to, čo sa nám, narodeným v 20. storočí zdá, že je tu od nepamäti, malo svoj začiatok, najprv vo forme myšlienky, potom rozhodnutia a činu, z čoho nakoniec vznikla sústava kanálov, ktorá na dlhé roky zmenila do určitej miery dokonca aj podnebie obcí, cez ktoré preteká.

*

Územie Nitrianskej župy je veľmi bohaté na tečúce vody – rieky, potoky, pramene. V rozsiahlych južných častiach jej povodí sa ešte v nedávnej minulosti vyskytovalo množstvo stojatých vôd a močiarov porastených tŕstím, veľké plochy zaberali i podmáčané, vodou nasiaknuté pôdy. Najväčšími riekami pretekajúcim územím župy sú Váh, Nitra a Dudváh. Rieky Morava a Žitava sa župy dotýkajú iba okrajovo a vody Dunaja sa na južné časti župy dostanú iba pri veľkých povodniach.

Z celkového toku rieky Váh (375 km), iba 90 km preteká územím Nitrianskej župy v úseku od Nového Mesta nad Váhom po Neded. Aj zberná oblasť vôd povodia Váhu tvoriaca plochu s rozlohou 11.000 km2, z ktorej iba nepatrná časť patrí do Nitrianskej župy. Je to západná strana pahorkatiny pri Hlohovci, z ktorej vytekajú bezvýznamné potôčiky a z východnej časti Bielych Karpát pritekajúce pramene vlievajúce sa do Váhu; ich zberným korytom je rieka Dubová.

Najväčšia časť Nitrianskej župy patrí do povodia rieky Nitra. Z jej 174 km dlhej kľukatej cesty iba 130 km pripadá na územie župy. Zrážkovú vodu zberá z územia 5.800 km2. Do svojho koryta priberá vodu z viacerých väčších či menších potokov, z nich najvýznamnejšími sú Belanka a Bebrava.

Z riek Nitrianskej župy aj v minulosti bol Váh najdôležitejší a župy, ktorými pretekal, najviac zaujímal. Dokonca téma rieky Váh v histórii na zasadaní krajinských snemov tvorila jednu z najdôležitejších. Táto problematika bola najdôležitejšia z hľadiska poľnohospodárstva, lebo najmä v časti Váhu, kde je prúd najrýchlejší, kvôli prudkým lejakom pomerne často prichádzalo k demolácii brehov, ich zanášaniu štrkom a úlomkami skál i nánosmi hrubého materiálu, ktorý pokrýval a navrstvoval okolie brehov. Neustále sa posúvajúce nánosy štrku menili koryto rieky. V dolnej časti rieky sa koryto rozširovalo a vytváralo rozsiahle povodie, ktoré sa kvôli častým povodniam stalo nestabilným a neistým. Váh veľakrát zničil úrodu už na koreni, čím spôsoboval značné škody v poľnohospodárstve, navyše veľkú časť svojho povodia premieňal na trvalé močariská. Naproti tomu, z dôvodu, že v dolnej časti povodia mala rieka spomalený tok, vyrovnávala okolitý terén a vytvárala rovinaté brehy obohacované počas storočí úrodnými nánosmi.

Veľkostatkári z povodia Váhu už v 16. storočí požadovali na krajinských zasadaniach jeho reguláciu. Návrhy na reguláciu sa viackrát opakovali v 17. a 18. storočí. Články zákonov vzťahujúce sa na túto problematiku nachádzame v zbierkach zákonov z roku 1659, 1687, 1751, atď.

Kráľ Karol III. nariadil odvedenie koryta Váhu pri Leopoldove kvôli tamojšej pevnosti. Toto presunutie koryta rieky sa ale neosvedčilo, lebo už v roku 1751 v ročnej správe v jej XX. odseku panovník v záujme Hlohovca nariadil rieku znova zaviesť do pôvodného koryta.

V tomto období boli povodne na Váhu mimoriadne časté; podľa zaznamenaných správ sa najväčšie vyskytli v rokoch 1683, 1813, 1894. Počas povodne v roku 1813 na území Nitrianskej župy prišlo o život 34 ľudí, zahynulo 1.500 hospodárskych zvierat a škoda na úrode sa vyšplhala na 1,700.000 zlatých.

O tom, kedy sa začali v dolnom povodí Váhu na veľkostatkoch stavať prvé hrádze, nemáme správy.

Na mapách z roku 1792 sú už vyznačené existujúce hrádze v katastroch dedín Dlhá nad Váhom, Veča (časť dnešného mesta Šaľa), Kráľová nad Váhom, Šaľa, Trnovec, tie však zabezpečovali ochranu územia iba pri menších povodniach.

V rokoch 1839 a 1840 hrádze pri Váhu sa tiahli od Serede a Šoporne až po Komoču. V roku 1841 na návrh nitrianskeho podžupana Simona Bossányiho a bratislavského podžupana Mihálya Jankó a pod ich vedením vyslali zmiešanú komisiu, ktorá zistila, že všetky existujúce hrádze v povodí Váhu sú neupravené a vo veľmi zlom stave.

Protipovodňová otázka sa komplexnejšie začala riešiť iba začiatkom šesťdesiatych rokov (19. storočia, pozn. prekladateľa). Hlavnú zásluhu na začatí riešenia protipovodňovej činnosti možno pripísať grófskemu rodu Károlyiovcov, ktorí na základe skúseností z ich veľkostatkov v povodí rieky Tisy mali skúsenosti a vedomosti o tom, že úloha protipovodňovej ochrany spočíva bezprostredne a bezvýhradne na koordinácii spolupráce veľkostatkárov, teda môže byť úspešne realizovaná iba za podmienok, ak vznikne spoločnosť, ktorá by zabezpečovala pravidelné práce na hrádzach a mala by pod dozorom spravodlivé rozdelenie vzniknutých nákladov medzi zainteresovanými.
V roku 1862 gróf Ľudovít (I.) Károlyi založil s pôsobnosťou na oboch stranách rieky Váh prvú spoločnosť. Žiaľ, túto celospoločensky prospešnú činnosť zmarila jeho priskorá smrť v roku 1864. Po tomto roku spoločnosť bez nejakých viditeľných prínosov zanikla a starosť o existujúce hrádze zostala na pleciach žúp, lepšie povedané na starostoch okresu Šaľa, tí však nedisponovali ani pravidelným a plynulým priemyselným potenciálom, ani pripraveným materiálom potrebným na výstavbu hrádzí, disponovali iba všade a za každých okolností nespoľahlivými ľudskými zdrojmi, a teda ich činnosť nevykázala žiadne významnejšie úspechy. Napriek tomu, vo viacerých prípadoch sa im podarilo ochrániť územie pred nebezpečenstvom a veľkými škodami.

V roku 1870 pod vedením Vilmosa Mojsicsovicsa vláda zriadila protipovodňový úrad, ktorý vypracoval plán a pravidlá protipovodňovej ochrany.

V roku 1874 vláda vyslala vládneho splnomocnenca grófa Emila Dezasse, aby založil protipovodňovú spoločnosť na pravom brehu Váhu. Grófovi Dezasse sa nakoniec spoločnosť pod tlakom pohrôm z povodne v roku 1876 a pod vedením čepeňského (Stredná Čepeň – časť mesta Sereď) statkára Sándora Szászyho s veľkými ťažkosťami založiť podarilo. Táto spoločnosť však svoju činnosť ani nezačala a v roku 1880 sa bez nejakého pozitívneho výsledku rozpadla.

V roku 1883 zostali bez výsledkov aj snahy vtedajšieho ministerstva práce a dopravy. Problémy pri zakladaní spoločnosti spôsobilo hlavne to, že väčšina zainteresovaných na regulácii brehov pochádzala z Nitrianskej župy, ale najviac postihnutých bolo z Bratislavskej župy. V roku 1886 vznikla Spoločnosť na ochranu proti povodniam a vnútorným vodám na ľavom brehu Váhu pod vedením Sándora Bujanovicsa, vtedajšieho zástupcu riaditeľa spoločnosti, ktorého poverila vláda vytvorením spoločnosti zainteresovaných na pravom brehu Váhu. Následne Sándor Bujanovics požiadal zainteresovaných statkárov o začatie rokovania a vypracovaní protipovodňových plánov. Po rokovaní, ktoré pripadlo na 15. septembra 1887, zvolal zakladajúcich členov spoločnosti do Galanty na rokovanie, no bez pozitívneho výsledku. Zástupcovia zainteresovaných z Bratislavskej župy na rokovaní prehlasovali zúčastnených z Nitrianskej a Komárňanskej župy. Následne počas ľadovej povodne v roku 1888, ktorá pretrhla hrádze pri Hetmíni (časť dnešnej Šale) a Sebesi, (?) voda zaplavila približne 30.000 katastrálnych jutár na pravom brehu Váhu a takmer úplne zničila hrádze na jeho dolnom toku. Vtedy Gábor Baross donútil ministra, aby bez ďalších okolkov na základe 82. § Zákona o vodnom práve z rozhodnutia štátnej moci založil spoločnosť zo zainteresovaných majiteľov pozemkov na pravom brehu Váhu. Na ľavý breh Váhu zasa v roku 1873 vyslal vládneho poverenca Jánosa Markhóta, aby založil spoločnosť zainteresovaných na ľavom brehu Váhu. Toto sa aj podarilo, i keď činnosť spoločností úplne znemožnili veľké, v tom čase existujúce protichodné záujmy zainteresovaných a tie sa nakoniec stali príčinou, že rakúsko-uhorský veľvyslanec v Londýne gróf Alajos Károlyi sa v roku 1882 vzdal vedenia spoločnosti.
Ministerstvo verejnej práce a dopravy v roku 1883 nariadilo opätovné založenie spoločnosti, ktoré bolo zriadené 31. októbra 1883 na zvolanej schôdzi v Nitre. Za predsedu zvolili grófa Imre Hunyadyho a za podpredsedu Sándora Bujánovicsa. Odvtedy činnosť spoločnosti pokračovala a prebiehala bez prerušenia.

Úpravu koryta Váhu si do svojej kompetencie zobral štát; ochranu pred povodňami a úpravy vnútorných vôd väčšieho rozsahu si vzali na starosť vzniknuté spoločnosti týkajúce sa problematiky vôd; menšie úpravy koryta a zavlažovanie sa robia podľa inžinierskych plánov a podľa ich vzoru konajú aj jednotlivci. Správa rybného hospodárstva za týmto cieľom vzbudzuje záujem a nabáda na konanie jednotlivcov. Dozor a koordinácia týchto činnosti spadá do kompetencie správy štátneho rybného hospodárstva.

Práce na celom vodnom toku alebo na jeho jednotlivých častiach spadajú pod štátnu správu a ešte nie sú ukončené. Práce vykonané na toku Váhu sú zväčša hotové a určené na ochranu poľnohospodárskych plodín (zabezpečenie a ochrana brehov, kamenné násypy), alebo na opravu odtokových kanálov na odvedenie prebytočnej vody.

Medzi opatreniami na úpravu koryta Váhu pod vedením Komárňanskej správy tokov môžeme spomenúť reguláciu pri Novom Meste nad Váhom, Križovanoch, Vieske, Piešťanoch, Ratnovciach a Hlohovci.
V záujme úpravy odtokových vôd vznikli na náklady štátu prieseky v Seliciach a Vlčanoch, z ktorých vlčiansku s investíciami vo výške 15 000 zlatých bolo potrebné v roku 1890 rozšíriť na 40 metrov.
V tom istom čase sa postavila rákotská (Rákota) priehrada v dĺžke 1.300 metrov nákladom 34.000 zlatých a nakoniec priehrada pri Trnovci na hranici Šalianskeho okresu v rokoch 1896 a 1897, v dĺžke 1.640 metrov nákladom 102.308 zlatých.

V roku 1895 prijala Inžinierska správa tokov potrebné jednotné regulačné plány. Tie boli v zmysle štátnej poľnohospodárskej politiky vytýčené pre tok rieky Váh medzi Žilinou a Komárnom a mali sa ukončiť do troch rokov.
Popri Inžinierskej správe tokov aj poľnohospodárstvo paralelne a samostatne uskutočnilo veľmi užitočné zásahy na zlepšenie poľnohospodárskej pôdy.

Väčšina z činností vyššieho stupňa na zvýšenie úrodnosti pôdy súvisela so zavlažovaním. V istých oblastiach Nitrianskeho kraja už od najstarších čias existovalo zavlažovanie, ktoré, hoci aj v jednoduchom prevedení, v podstate vyhovovalo daným požiadavkám. Zo starších zavlažovacích systémov je možné spomenúť zavlažovacie sústavy popri rieke Dudváh a potoku Holeška, z novších je to zavlažovanie tiahnuce sa pozdĺž rieky Nitry.
Brehy rieky Nitry sú nižšie ako ich protipovodňová ochrana, najmenšie množstvo odtekajúcej vody činí 1 až 2 metre kubické za sekundu, a toto množstvo s použitím vzdúvadiel pri mlynoch je možné odviesť na zavlažované lúky bez toho, žeby bolo potrebné postaviť priehrady za veľké náklady. Takýmto spôsobom na veľkostatku grófa Imreho Hunyadyho funguje 69 zavlažovacích zariadení. Na veľkostatku baróna Alberta Wodiánera v Komjaticiach ich 140 takýchto zariadení a v Ondrochove (dnes časť obce Lipová) na veľkostatku grófa Lajosa Károlyiho sa takto zavlažuje 319 katastrálnych jutár lúk.

Zavlažovanie sčasti prebieha pomocou rozvodných závlahových systémov a rúr, sčasti zaplavovaním, ale v oboch prípadoch sa venuje dôkladná pozornosť na odvedenie použitej vody. Náklady na zavlažovacie zariadenia sú podľa charakteru miestnych pomerov rôzne; priemerné náklady (kapitál) na jedno katastrálne jutro činia 50 zlatých, za rovnakých podmienok pri zavlažovaní podmáčaním pôdy náklady na jedno katastrálne jutro nepresiahnu 6 až 16 zlatých.
V Nitrianskej župe sa nachádzajú aj územia odkázané na odvedenie prebytočnej vody pomocou sústavy podzemných rúr. Ich zavedenie sa doteraz uskutočnilo na plochách, ktoré dovtedy nebolo možné obrábať kvôli prílišnej vlhkosti pôdy. Pri nákladovosti 30 až 60 zlatých na katastrálne jutro pôdy sa dá povedať, že je rentabilné.

Druhý okresný Inžiniersky úrad doteraz zriadil na 16 miestach zavlažovanie 1.400 katastrálnych jutár územia. Uložením 14 sústav podzemných rúr zavlažil 320.000 katastrálnych jutár, odvedením prebytočnej vody na 44 miestach zlepšil kvalitu pôdy na 11.000 katastrálnych jutrách. Inžiniersky úrad má najnovšie v pláne zriadiť viacero zariadení na zlepšenie kvality pôdy, medzi ktorými jedným z najväčších a najdôležitejších je vybudovanie odvodňovacích sústav medzi obcami Chrábor a Nové Zámky.

Vzhľadom na množstvo vykonanej práce a výšku nákladov, ale aj vplyv na hospodárske využitie sa najdôležitejšími a najúčinnejšími javí činnosť a aktivita protipovodňových spoločností.
Na území Nitrianskej župy v priebehu času vznikli tri spoločnosti, z ktorých iba hornodudvážska má výlučné pôsobisko v Nitrianskej župe a jej vplyv pôsobí na ochranu 7.564 katastrálnych jutár pôdy. Jej cieľom je regulácia Dudváhu s prítokmi, odvodnenie povodia Dudváhu a koordinácia, údržba a kontrola už existujúcich vykonaných protipovodňových zariadení. Ako hlavný kanál slúži 25 kilometrov dlhé koryto Dudváhu.
Spoločnosť riadi Rudolf Ócskay mladší.

Protipovodňové zariadenia vybudované spoločnosťami na pravom a ľavom brehu Váhu majú dopad a vplyv nielen na Nitriansku, ale aj na Bratislavskú a Komárňanskú župu.

Časť územia spravovaného Spoločnosťou na ochranu pred povodňami a vnútornými vodami na pravom brehu Váhu sa nachádza na tzv. Malej uhorskej nížine. Rozprestiera sa od paj Sur (?) až po Kolárovo, prípadne po bod, kde sa vlieva Váh do Malého Dunaja pri tzv. novozámockom Dunajskom ramene a zahŕňa v sebe úrodné územie rozprestierajúce sa medzi spomínanými severnými a južnými hranicami ohraničenými z východu Váhom, zo západu Dudváhom, cez Čiernu Vodu a tvorí územie s rozlohou 72.000 katastrálnych jutár. Z tohto územia významná časť s rozlohou 16.500 katastrálnych jutár patrí k Nitrianskej župe, kde sú na činnosti Spoločnosti na ochranu pred povodňami a vnútornými vodami zainteresované hlavne štyri obce; t. j. Šaľa, Kráľová nad Váhom, Vlčany a Neded.

Spoločnosť, ako sme už spomenuli, z rozhodnutia úradov v roku 1888 založil voľakedajší minister Gábor Baross. Jej riadením poveril hlavného župana Gyulu Szalavszkého, ako poverenca ministerstva, ktorý sa pevnou rukou pribral riešiť veci týkajúce sa riadenia. Za hlavného inžiniera Spoločnosti vymenoval Istvána Bakóa, ktorý začal realizáciu protipovodňových aktivít získaním štátnej dotácie na riešenie najakútnejších opráv na vybudovaných hrádzach a podľa svojich možností dohliadal na koordináciu prác na ochrane pred povodňami, atď.

Po vymenovaní Gyulu Szalavszkého v roku 1890 za štátneho tajomníka (ministerstva) vnútra, na jeho miesto do funkcie hlavného župana bol vymenovaný Vilmos Thuróczy, ktorý taktiež dostal od vlády poverenie dohliadať na štátnu dotáciu poskytnutú na úpravu protipovodňových hrádzí. Aj on s veľkým zanietením a oddanosťou pokračoval v začatom diele. Za pomoci hlavného inžiniera Zsigmonda Szentiványiho a fundovaného i vzdelaného pracovného kolektívu sa mu podarilo dokončiť rozvoj protipovodňových hrádzí, zabezpečil potrebné ................ nečitateľný text ............. hrádzí ...... nečitateľný text .......... chýba text ........... naplánované línie hrádzí, odhliadnuc od nejakých nedostatkov ich postavil v šírke 4 metrov a od vodnej hladiny 3, od ochraňovaného územia 1 a pol stopy... chýba text ....... tak, že koruna hrádzí leží o jeden meter vyššie ako vystúpila voda počas povodne v roku 1894, čím zabezpečila viditeľnú ochranu a istotu pred povodňami.

Dĺžka hrádze vybudovanej Spoločnosťou od Horného Čepeňa popri Váhu po Kolárovo, vlastne až po Kráľov Brod, činí 74,4 km, z čoho 31,5 km pripadá na Nitriansku župu. Na postavenie celej hrádze bolo potrebné premiestniť 2,500.000 metrov kubických zeminy, z tohto množstva 1,340.000 kubíkov pripadalo na územie Nitrianskej župy.

Mimo hrádze nechala Spoločnosť vybudovať sifon (regulovateľný odtok) a na odvedenie vnútorných vôd pri Seredi a Dlhej nad Váhom zasa zdrž. Pri Dolnej Strede a Nedede vybavila povodie strážnymi domami pre strážcov povodia a 71 km dlhú telefónnu linku.

Tieto investície sa vyšplhali do výšky 704.000 zlatých, z tejto sumy 357.000 zlatých pripadlo na realizáciu projektu v Nitrianskej župe.

Na pokrytie nákladov vo výške jeden a štvrť milióna zlatých pôžičku poskytla Maďarská zálohová banka s úrokom 4,85 % pri splácaní pôžičky. Ročné náklady činili 72.750 zlatých, z ktorých na jedno katastrálne jutro pripadol jeden zlatý a 5 grajciarov, čo je pomerne malá suma v porovnaní so ziskom z investície, lebo ako protihodnotu zaplatenej čiastky sa z jedného katastrálneho jutra získalo v čistom 30 zlatých, tento zisk by bol býval veľmi otázny, keby sa neboli urobili potrebné protipovodňové opatrenia.

Spoločnosť pre ochranu pred povodňami na pravom brehu Váhu sa v roku 1897 zlúčila so Spoločnosťou pre ochranu pred povodňami na dolnom toku rieky Dudváh a vtedy sa skončila systematická podpora vlády; v súčasnosti podpora vlády prebieha iba individuálne. Predsedovia Spoločnosti pre ochranu pred povodňami: Gyula Szalavszky a Gyula Zsigárdy. Boli to dvaja stáli zamestnanci popri hlavnom inžinierovi Zsigmondovi Szintiványim. Okrem nich v Spoločnosti pôsobili: pomocný inžinier poverený sledovaním stavu hrádzí, pokladník a 10 strážcov hrádzí.

Spoločnosť pre ochranu pred povodňami a vnútornými vodami na ľavom brehu Váhu mala svoju pôsobnosť na ľavom brehu Váhu od Šoporne po Komárno, z východnej strany sa nachádzali hrádze pozdĺž Šoporne, Močenku, Nových Zámkov, Nesvadoch, Hurbanove a vyvýšená hrádza od Marcelovej po Radvaň nad Dunajom, z juhu územie ohraničoval Dunaj. Hrádze ovplyvňovali územie 82.000 katastrálnych jutár, z ktorých 38.300 katastrálnych jutár pripadalo na Nitriansku župu.

Povodie spravované Spoločnosťou pretína vo svojom dolnom toku rieka Nitra od Nových Zámkov po Lándor (v minulosti majer, dnes súčasť katastra mesta Komárno) a medzi Hurbanovom a Martovcami časť ústia rieky Žitavy. Rieka Dunaj síce územím nepreteká, ale v prípade mimoriadnych povodní, ako boli napríklad v rokoch 1851 a 1876, postúpili vody Dunaja a zasiahli územie až po Tvrdošovce, konkrétne po majer Jánošíkovo a zaplavili značné územie chotárov miest a obcí: Nové Zámky, Andovce, Neded, Vlčany a Tvrdošovce.

Južná hranica územia ohrozovaného povodňami Nitrianskej župy je prakticky totožná s hranicami obcí Neded, Palárikovo, Andovce a Nové Zámky.

Vodné pomery na území kontrolovanom Spoločnosťou sú jedny z najnáročnejších. Okrem štyroch tečúcich riek, vodné pomery narušovali aj náhodne sa utvárajúce toky pochádzajúce z vodných zrážok v kraji, prípadne povrchová a vyvierajúca voda. Tieto často znemožňovali hospodárske využitie územia už aj tak ohrozovaného záplavami.

Podľa pôvodných zámerov vplyv Spoločnosti zasahoval od Šoporne po kataster obce Nesvady. Toto územie na svojom južnom okraji nemalo prirodzené vyvýšeniny, ktoré by tvorili prirodzenú hranicu na juhu, iba jeden umelý kanál naprojektovaný hlavným kráľovským inžinierom Mojsisovicsom spájajúci rieku Nitru so Žitavou, ktorý mal podľa plánov vyústiť do Váhu (nitriansko-žitavský kanál). Napriek existencie kanála, Spoločnosť sa podujala na realizovaní projektu.

Po zavedení nového vodného zákona v roku 1885 v záujme Komárňanskej župy štátny tajomník a neskorší minister Gábor Baross nariadil na južnej umelej hranici zreorganizovanie a opätovné založenie Spoločnosti. Založili ju 28. decembra 1892. Keďže záujmy Komárňanskej župy boli totožné so záujmami Spoločnosti, sami od seba sa pripojili k existujúcej Spoločnosti, v ktorej teraz figurujú ako jej dolná časť. Pri tejto príležitosti predseda Spoločnosti, jej zakladateľ, organizátor a aktér správneho smerovania gróf Imre Hunyady a človek s nehynúcimi zásluhami Sándor Bujanovics – podpredseda právnej sekcie, na najväčšiu škodu a poľutovanie odstúpili z vedenia. Členovia Spoločnosti za nového predsedu zvolili grófa Mihálya Esterházyho a za podpredsedu Pála Ordódyho.

Založená Spoločnosť na rozdiel od väčšiny spoločností na rieke Tise a Dunaji si vzala za svoju prvoradú úlohu realizáciu ochrany pred povodňami a vnútornými vodami na vedeckej úrovni, aby čo v najkratšom čase pomohla vyriešiť hospodárske pomery zainteresovaných účastníkov.

Pod vedením hlavného inžiniera Spoločnosti Gyulu Mezeyho, vedecký výskum sa rozšíril na ochranu pred povodňami na rieky Váh, Dunaj a Nitra, na dolnom toku Nitry na jej reguláciu, úpravu ústia rieky Žitavy, ochranu brehov ľavej strany Váhu, odvedenie vnútorných vôd (zberná a vyvierajúca voda) a podľa možností, to všetko postaviť na vyššiu úroveň. Vlastná realizácia sa z väčšej časti začala v roku 1894, počas ktorého si Spoločnosť vzala pôžičku vo výške 3 milióny 300 tisíc zlatých na 50 rokov s úrokom vo výške 4,82 % pri znižovaní základnej sumy. Celá stavba napriek nepriaznivým okolnostiam a veľkým prírodným katastrofám, kedy sa Dunaj v rokoch 1894 až 1897 nespočetnekrát vylial, rýchlo postupovala, a odhliadnuc od menej významných nedostatkov, ju koncom roka 1897 dokončili.

Hrádze na ľavom brehu Váhu boli vybudované v dĺžke 67 a pol kilometra, z toho na Nitriansku župu pripadlo 36 kilometrov. Je to hrádza pozdĺž obcí Dlhá nad Váhom, Zemné a Komoča, dunajská línia od Komárna po Žitavskú tôň tiahnuca sa v dĺžke 13 km, 14 prepojení dolného povodia rieky Nitry v dĺžke 11 kilometrov, úprava ústia rieky Žitavy v dĺžke 1,4 km. Hrádze na oboch brehoch rieky Nitra majú dĺžku 60 km; sú to dva vysoké zberné kanály, prvý s dĺžkou 7 a pol km, druhý v dĺžke 34 a pol kilometra, a k druhému zbernému kanálu prislúchajúce vedľajšie kanály pretekajúce obcami Trnovec nad Váhom, Tvrdošovce, Dolný Jatov. Obidva hlavné kanály premosťuje 27 stálych mostov. Vnútorné kanály skupín I. (v dĺžke 5,5 km), II. (v dĺžke 28 km) a III. (v dĺžke 8,5 km a kanály IV. skupiny týkajúce sa ich ústia do riek boli vybavené 16 strážnymi domami, 3 pozorovacími obývateľnými budovami, početnými stavidlami a betónovými priepustmi vo forme rúr (skruží), tromi čerpacími stanicami uspôsobenými na 240, 110 a 210 konských síl a možným plánovaným zdvihom do výšky 300, 250 a 250 cm. K tomu patrili strojovne a kotolne s bytmi pre údržbárov strojov a kotolní, skladmi náradia a vedľajších miestností vybudovaných za 470.000 zlatých. Ku kanálom na odvedenie vnútorných vôd II. skupiny patriaca čerpacia stanica je postavená už na území Komárňanskej župy, ale tá slúži na ochranu aj pre zberné kanály v Nitrianskej župe, menovite pri hraniciach Jánošíkova, Tvrdošoviec, Kerestúra (severná časť katastra dnešného Palárikova), Palárikova a Nových Zámkov a časti ľavej strany katastra obce Neded, a to aj vtedy, keď pre vysoké vody rieky Nitry v ústí kanála sú zatvorené stavidlá, lebo v tomto prípade prichádza na rad spustenie kruhového otáčavého čerpadla. Táto stanica je schopná prečerpať za sekundu 3.240 litrov vody, alebo 280.000 m3 za 24 hodín. Inými slovami každý deň je schopná prečerpať vodu zo zaplaveného územia do výšky jedného metra s rozlohou 280.000 m2. Záplavová voda sa do zbernej vodnej nádrže dostáva betónovými rúrami s priemerom 170 cm. Z nej je voda neustálym prečerpávaním strojmi značky Compaund cez tlakové rúry popod hrádzu na pravom brehu rieky odvedená do Nitry. Pri nízkej hladine rieky Nitry napúšťacia a tlaková sústava rúr tvorí stavidlo v tvare rúry, z ktorej záplavová voda odteká do Nitry.

Na vysvetlenie pripomíname, že na realizáciu vymenovaných prác bolo potrebné premiestniť takmer 7 miliónov kubických metrov zeminy, vyvlastniť približne 3.000 katastrálnych jutár pozemkov a na vznik a chod tohto diela spoločenského záujmu do konca roka 1897 vyplatiť tri milióny 800 tisíc zlatých. Súhrnná zapožičaná suma pre Spoločnosť činila 4,550.000 zlatých, z ktorých 55.000 zlatých a 50 grajciarov počiatočného kapitálu pripadlo na 1 katastrálne jutro, z toho 2 zlaté a 77 grajciarov činil ročný úrok. Spoločnosť sa z každého hľadiska usilovala o prevedenie dokonalej práce. Kvalita hrádzí vybudovaných a spravovaných Spoločnosťou vzhľadom na ich stabilitu a pevnosť je vynikajúca. Miesta pri Váhu a Nitre, odkiaľ bola ťažená zemina na hrádze, vysiali semenami hustých travín. Územie je s riekami pospájané sieťou zberných jarkov, tým sa predišlo k vyvieraniu a presakovaniu vody na okolí i k odvodneniu a zrýchlenému vysušovaniu pôdy, predtým močaristej a podmáčanej. To všetko malo pozitívny vplyv na rybné hospodárstvo a rast ochranných vrbín. S cieľom zveľadenia ochranných vrbín bolo vysadených okolo milióna krovinových odrezkov égerfa (?), odrezkov jaseňa a prútov (vŕbových?) zapichnutých do zeme. Na miestach, ktoré neboli natoľko ohrozené povodňami, vysadili a zdomácnili šľachtenú vŕbu, popri zberných kanálov vysadili agáty a pri strážnych domoch ovocné stromy.

Veľká pozornosť sa venovala aj zabezpečeniu bezpečnej dopravy. Mosty na hrádzach Spoločnosti majú pevné základy, postavené sú z prírodného kameňa, prepojené železnými ingotmi vyrobenými na zaťaženie od štyroch do 24 ton; tie najpevnejšie (24 ton) bez problémov znesú cez most záťaž aj prechádzajúcich parných strojov.

Na zvýšenie ochrany a uľahčenie správy Spoločnosti slúži 150 km telefónnej siete. Vybudované diela Spoločnosti sú veľmi cenné aj z hľadiska ekonomického. Váh v posledných desaťročiach spôsobil dve veľké povodne, a to v rokoch 1888 a 1894. Prvá z povodní zaplavila na pravom brehu Váhu 30.000 a druhá 33.000 katastrálnych jutár. Lepšie vybudovaná sústava hrádzí ľavú stranu Váhu pred katastrofou ochránila.

V roku 1888 jarná povodeň zaplavila na pravom brehu Váhu siatbu ozimín a znivočila všetko úsilie investované do poľnohospodárskych prác. Škodu na jedno katastrálne jutro vyčíslili vo výške 25 zlatých. Činnosť Spoločnosti na ochranu pred povodňami na ľavom brehu Váhu v tom istom roku zabránila možným vzniknutým odhadovaným škodám vo výške 900.000 zlatých. Povodeň v druhej polovici júna roku 1894 pre poľnohospodárov pravého brehu Váhu pripravila citeľný úder. Zničila celú úrodu plodín tesne pred žatvou. Keď predpokladané náklady na poľnohospodársku úrodu územia na ľavom brehu, kde sa vzorovo hospodári, vyčíslime iba na 50 zlatých, Spoločnosť vďaka úspešnej ochrane v tomto prípade zabránila odhadnutým škodám vo výške 1,600.000 zlatých. Približne s takouto čiastkou môžeme počítať v obidvoch prípadoch. Počas oboch povodní spolu sa na predpokladaných škodách ušetrilo viac než 2,500.000 zlatých. K tomuto možno pripočítať ešte zbúrané domy a náklady na ich opätovné vystavanie ako i z roka na rok sa opakujúce menšie škody spôsobené záplavami, napríklad znehodnotené podmáčané pôdy neschopné zbaviť sa prebytočnej vody, ktoré sa postupne v priebehu rokov premenili na močariská, ako aj neobrábateľné pôdy, narušenie cestnej siete a tým aj dopravy, všeobecné zhoršenie zdravotných podmienok, straty spôsobené zničením úrody a z tohto dôvodu aj straty na hospodárskych zvieratách, k čomu nemalou mierou na zdravotný stav hospodárskych zvierat prispelo aj nekvalitné seno z podmáčaných lúk, atď., atď.

K stálym členom Spoločnosti patria: riaditeľ, hlavný inžinier (tieto funkcie sú v súčasnosti zlúčené), dvaja úsekoví inžinieri, pokladník, kontrolór, 5 údržbárov a vodárenských majstrov, 22 strážcov hrádzí a strážca kanálov.
Autonómna činnosť Spoločnosti nie je narúšaná; voľba predstavenstva a všeobecného záujmu je zabezpečená dostatočne. V tomto období je predsedom Spoločnosti gróf Lajos II. Károlyi, tajomníkom a podpredsedom Spoločnosti je Pál Ordódy.

*

Na záver sa vrátim k názvu článku: (Ne)teče Cirgát prez Meder... Vlastne je to už tak. Sústava kanálov dlhodobo nebola čistená a prietok v Dlhom kanáli je čoraz pomalší a plytší. Niektorí z nás si ešte dobre pamätajú časy, keď sa vody Cergáta na juhu vzduli a on tiekol proti prúdu, ohrozujúc samotnú dedinu. Bolo to niekedy v 60-ch rokoch 20. storočia. Cergát sa našťastie napokon nevylial a obec nezaplavil. Potom v 80-tych alebo 90-tych rokoch raz prišiel extrémne suchý rok, a čo si nikto dovtedy nepamätal, Cergát úplne vyschol.

V ostatných desaťročiach zanikli betónové vpuste a odvodňovacie zariadenia na Veľkom kanáli; azda jedno z posledných sa nachádzalo asi 200 metrov od mosta južným smerom na ľavom brehu Cergáta. Aký bude ďalší osud sústavy kanálov, z ktorých ten najväčší a najdlhší preteká už vyše storočia intravilánom obce Palárikovo a ovplyvnil aj náš folklór napríklad v podobe piesne Teče Cirgát prez Meder, je otázne. Možno zmena klímy a protipovodňové opatrenia s tým spojené zahrnú v sebe aj opravu a zhutnenie násypov, ktoré pomaly, ale iste na niektorých miestach splývajú s okolitým terénom. Kedysi veselo tečúci Cergát v jarných mesiacoch plný neresiacich sa rýb a skokanov zelených, ktorým sme, ktovie prečo, hovorili „lajcmani“, sa stáva nie tečúcou, ale stojatou vodou čoraz viac zarastajúcou inváznym vodným rastlinstvom s brehmi porastenými bujnými náletovými drevinami. V súčasnosti sa síce nemôžem ubrániť pocitu určitej malebnosti priam rozprávkovo krásneho kanála porasteného iskriacou zeleňou, ale nesmieme zabúdať, že budovaný bol na iný účel. Možno to raz kompetentní pochopia a náš Cergát – Cirgát sa opäť zaskvie v svojej pôvodnej podobe. Na záver ešte vymenujem pôvodné názvy mostov od Tvrdošoviec po Andovce, ktoré spájali oba brehy: Taroškeďský, Englovský, Kerestúrsky, Dedinský, Gazdovský, Panský, Svatoďurský a Andódsky most.


Ing. Imrich Szabó

 

 



Fényképek

Tóth Ferenc

Szabó Vince

Szarka Gyula

Illusztrációs képek:

Kaitlyn Baker (Unsplash)
Marie Bellando-Mitjans (Unsplash)
Aaron Burden (Unsplash)
Álvaro Serrano (Unsplash)

© 2019 PRO TURDESQUED

 

Web:
webfinity.sk

 

Adatvédelmi nyilatkozat

Webhelyünkön HTTP-sütiket használunk.
Ha szeretne róluk többet megtudni vagy szeretné elolvasni adatvédelmi irányelveinket, kattintson ide.


Elfogadom